Hana Svobodová: Pre svojho syna som urobila maximum

„Myslím pozitívne a tým odháňam tie negatívne veci,“ hovorí v rozhovore Hana Svobodová (31), I. Česká vicemiss (2008), dnes pracujúca mama. Takmer pred šiestimi rokmi si nechala pri pôrode odobrať a uchovať pupočníkovú krv pre svojho syna Sebastiana. Ako sa Hanke dnes darí, ako spätne hodnotí toto svoje rozhodnutie, čo dnes robí a čo by odkázala mamičkám? Aj na to sme sa pýtali počas príjemného rozhovoru v jednej útulnej holešovickej kaviarni.

Čo teraz robíte? Keď ste končili svoju „kariéru“ v modelingu, hovorili ste, že pôjdete pracovať niekam do kancelárie…

(úsmev) Ja už vôbec nie som zvyknutá na rozhovory… Ale áno, ako som povedala, tak sa aj stalo. Získala som prax v marketingu a public relations a teraz by som rada trochu zmenila odbor a nastupujem ako asistentka do architektonického štúdia.

Takže sa nechystáte na comeback? Predsa len, stále pôsobíte svojím pôvabom ako zjavenie…

To určite nie. (smiech) Bola som v tom modelingovom kolotoči od šestnástich rokov a normálny človek to nemôže vydržať príliš dlho. Ja navyše na to nie som povahovo vybavená, mám svoju hlavu, svoje predstavy, svoju slobodu.

A čo váš syn, ako sa mu darí – je stále zdravý?

Ja dúfam, že áno a dúfam, že to tak aj zostane. Sebastianovi je teraz päť a pol, chodí do škôlky, od septembra bude predškolák a všetko je tak, ako má byť. Našťastie. Ako asi každý chlapec v jeho veku je primerane nezbedný, ale inak je to skvelý chlapček.

Pýtam sa vás na to zdravie Sebastiana preto, že niektoré mamičky hovoria, že keď si uložia pupočníkovú krv, tak tým privolajú nejaké nepríjemné ochorenia…

To je uhol pohľadu tých mamičiek. Ja som asi viac racionálna, premýšľam dopredu a radšej som pripravená na všetko, čo môže nastať. A taká je realita, deti môžu ochorieť bez ohľadu na to, či na to myslíte alebo nie. Také veci sa, žiaľ, stávajú a nevyhýbajú sa nikomu.

Ako vás vlastne napadlo, že si uložíte pupočníkovú krv?

Úplne náhodou. Viete, ako tehotné mamičky hľadajú kočíky, oblečenie a všetko pre bábätko, tak aj ja som hľadala na internete, aké sú novinky a možnosti ochrany zdravia dieťaťa. A našla som, že sa dá uložiť pupočníková krv, ktorá môže v prípade potreby pomôcť pri niektorom ochorení. Zdalo sa mi to ako skvelá vec, tak prečo to neurobiť? Presvedčili ma argumenty, ktoré zaznievali v prospech uloženia. Zdravotníctvo ide strašne rýchlo dopredu, tak si myslím, že v budúcnosti to bude to najlepšie, čo môže Sebastian mať.

Ako to potom ďalej prebiehalo?

Pýtala som sa na ďalšie informácie telefonicky, dostala som všetky dokumenty a inak ste vlastne všetko zariadili za mňa. Pôrod prebehol cisárskym rezom a aj keď som bola pri vedomí, ani som si nevšimla, že mi niečo odoberajú. Absolútne nenáročný zákrok, ktorý si počas pôrodu ani nevšimnete.

Budúce mamičky sa často spoliehajú na rady kamarátok, gynekológa alebo pôrodnej asistentky…

(úsmev) To je možné, ale mne bolo 25, keď som rodila, takže som vo svojom okolí určite nemala žiadne tehotné kamarátky. Ale tak či tak sa riadim vlastnou hlavou – tým, čo si prečítam, zistím, zvážim pre a proti. Svojej doktorky som sa na to nepýtala. Zaujalo ma, že môžem pre svoje dieťa urobiť niečo, čo nie je úplne štandardné. A to sa mi páčilo. Než riešiť len kočíky, oblečenie, izbičky, vitamíny a všetky tie praktické veci. Mňa presvedčilo to, čo som tam videla a počula. A aj keby to nakoniec nepomohlo alebo to nefungovalo, budem mať aj tak dobrý pocit, pretože v tom čase, keď sa Sebastian narodil, som preňho urobila maximum.

Čo by ste odkázali mamičkám, ktoré sa teraz rozhodujú, či si uložiť pupočníkovú krv alebo tkanivo pupočníka?

Myslieť pozitívne. Ja tak myslím a tým odháňam negatívne veci. A že ich okolo mňa nie je málo! A ak do môjho života vstúpi nejaký ďalší muž, s ktorým príde ďalšie bábätko, tak do toho pôjdem určite znova.

Ďakujem za rozhovor.