K optimalizaci našich webových stránek používáme cookies. Více o cookies.


Alzheimerova choroba

Titulní strana  /  Oblasti léčby  /  Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba, u ktorej sa predpokladá, že je spôsobená kombináciou genetických predispozícií a environmentálnych faktorov, spôsobuje stratu mozgových buniek a tvorbu plakov tvorených proteínom amyloid beta. Môže tiež viesť ku vzniku klbiek v mozgovom tkanive spôsobených proteínom tau.

Alzheimerovou chorobou trpí podľa oficiálnych štatistík v Slovenskej republike 50-60 tisíc ľudí a o túto skupinu sa stará približne 100-150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Odborníci sa ale zhodujú na tom, že chorých, ale nediagnostikovaných, je podľa nich omnoho viac. Ekonomické dáta v Slovenskej republike nie sú k dispozícií. Vo Veľkej Británii si každý rok vyžiada liečba na nákladoch 23 miliárd libier.

Podľa Alzheimer’s Disease International (ADI) žilo v roku 2015 na celom svete odhadom 46,8 miliónov ľudí s demenciou. Štúdie pritom odhadujú, že ľudia s demenciou majú nádej dožitia 7 až 10 rokov potom, čo sú diagnostikovaní.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa počet ľudí s demenciou pritom pravdepodobne v priebehu 20 rokov zdvojnásobí – je možné preto očakávať, že v roku 2030 bude na zemi 74,7 miliónov ľudí s demenciou, v roku 2050 potom 135,5 miliónov.

Klinické testy

Bola publikovaná práca, ktorá dokazuje pozitívne účinky populácií mezenchymálnych kmeňových buniek (MSC) na plaky tvorené touto chorobou.

Shrnutí

V blízkej budúcnosti môže byť pupočníková krv použiteľným a účinným kandidátom na liečbu a terapiu pre pacientov s Alzheimerovou chorobou. Práce predstavená japonskými vedcami ponúka skutočnú nádej na liek.

V súčasnosti existujú štyry klinické testy s použitím pupočníkovej krvi pri liečbe Alzheimerovej choroby.

Japonský vedci liečia túto chorobu v testovacích fázach transplantáciou mezenchymálnych kmeňových buniek získaných z tukového tkaniva pacienta do krvného obehu. Výsledky naznačujú nádej na prípadný liek.

Kľúčovú rolu vo výskumoch hrajú indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPS). Lekári preprogramovávajú kmeňové bunky pacientov s Alzheimerovou chorobou, a potom tvoria neuróny, na ktorých chorobu a jej vznik študujú.

Související odkazy