(tojesenzace.cz – 14. 5. 2023) Vyliečiť choroby alebo predĺžiť život o desiatky rokov. Dlho sme o takýchto objavoch mohli len snívať, ale v najbližších rokoch sa mnohé z nich môžu stať skutočnosťou. Veda rýchlo napreduje a význam krvotvorných buniek rastie.
Krvotvorné kmeňové bunky sú dlhodobo predmetom štúdií, keď vďaka modernejšej technológií dochádza stále k novým objavom, do akej miery sú ich účinky pri správnom použití úspešné. V súčasnosti už vedia lekári využívať ich vlastnosti pri terapiách, pestovaní rôznych tkanív a orgánov, pri regeneračných procesoch, ale tiež pri liečbe zhubných nádorov. Prielom vo výskume kmeňových buniek nastal už v roku 2006, kedy profesor Yamanaka z bežnej bunky vytvoril zárodočnú bunku a tú následne premiestnil na iné tkanivo (napr. namiesto kožnej bunky vzniklo kožné tkanivo). Na základe úspechu tohto poznatku vznikla skupina odborov,ku ktorým vznikajú nové štúdie a otvárajú sa dvere medicíny budúcnosti. „Krvotvorné kmeňové bunky sú najpoužívanejšie kmeňové bunky. V súčasnosti majú významné postavenie v hematológií a imunológií (liečba imunodeficitov, autoimunity, chronických infekcií), ale lekári sa snažia ich vlastnosti využiť aj u onkologických ochorení, kde môže ich aplikácia zachrániť pacientovi život,“ hovorí molekulárna genetička Dominika Valent Raffajová.
Krvotvorné kmeňové bunky je možné získať aj pri pôrode
Krvotvorné kmeňové bunky sa nachádzajú v kostnej dreni. Odber z kostnej drene prebieha na chirurgickej sále v celkovej narkóze, výkon trvá asi jednu hodinu. Punkčnou ihlou sa z bedrových kostí odoberie kostná dreň spolu s krvou.
Druhou možnosťou je odber buniek z periférnej krvi. Pred samotným odberom je potrebná stimulácia kostnej drene – podaním stimulujúcich látok, aby sa zvýšilo množstvo krvotvorných buniek v krvi. Tieto látky sa podávajú podkožnou injekciou 1 x denne po dobu 4-5 dní. V tomto období môže mať darca mierne zvýšenú teplotu, mať menšie bolesti v kostiach a cítiť sa malátne.Piaty deň prebieha samotný odber kmeňových buniek z krvinkového separátu. Do žily sa zavedie ihla, ktorá prečerpáva krv cez separátor. Ostatná krv sa vracia späť do krvného obehu. Odber trvá asi 5 hodín. Najčastejšie komplikácie pri odbere bývajú bolesť v mieste vpichu, brnenie rúk a zmeny krvného tlaku. Tieto problémy sú dočasné a po zákroku ustúpia a zmiznú.
Treťou možnosťou je odber buniek už pri pôrode dieťaťa, kedy rodičia dajú uschovať pupočníkovú krv a tkanivo pupočníka svojich detí neinvazívne z pupočnej šnúry. Tato procedúra je úplne bezbolestná, zaberie iba pár minút a všetko zariadi zdravotnícky personál, takže rodičia ani dieťa nie sú odberom rušení. Dieťa má po celý svoj život odložené vlastné kmeňové bunky. Pupočníková krv môže byť užitoční aj pre chorého súrodenca. V porovnaní s podaním transfúzií od cudzích darcov sú súrodenecké transplantácie menej zaťažujúce pre príjemcu. Ak je starší súrodenec chorý a matka práve tehotná, lekári môžu odporučiť odber pupočníkovej krvi práve pre staršie dieťa.
Aké ochorenia je možné napríklad liečiť?
- Malígne ochorenia krvi (leukémie, lymfómy)
- Nemalígne poruchy krvi získané (aplastická anémia)
- Vrodené poruchy krvi
- Poruchy imunity (roztrúsená skleróza)
- Onkologické ochorenia – zhubné solídne nádory
- Metabolické poruchy
- Ochorenia z ožiarenia
Vlastnú pupočníkovú krv je možné použiť v prípadoch, kedy by sa ako zdroj kmeňových buniek používala vlastná kostná dreň alebo periférna krv. Pacient si teda „sám daruje svoje bunky“. Použitie pupočníkovej krvi je možné nie len v detskom veku ale aj v dospelosti. S vekom pravdepodobnosť jej využitia naopak rastie, pretože sa zvyšuje výskyt ochorení, pri liečbe ktorých sa používajú krvotvorné bunky. Transplantácií vlastných buniek sa dnes robí viac ako od cudzích darcov. Celosvetovo je tento pomer cca 60:40 v prospech vlastných buniek. Je pravdepodobné, že sa stále stúpajúcim počtom detí, ktoré majú uchovanú pupočníkovoú krv pre vlastné použitie (v súčasnosti sa v Evrópe a Amerike odhaduje tento počet na 2,5 milióna) v rodinných bankách pupočníkovej krvi, bude narastať tiež počet jej využitia na liečbu. Potenciál vlastnej pupočníkovej krvi môžu dnes využiť len nedávno narodené deti, pretože rodinné banky pupočníkovej krvi existujú necelé dve desiatky rokov. Pravdepodobnosť využitia bude stúpať tiež vďaka početným klinickým štúdiám a stále sa rozširujúcemu počtu diagnóz, liečiteľných vlastnou pupočníkovou krvou.
Prípad malého Honzíka
Nedávno bola v Čechách medializovaná liečba malého Honzíka, u ktorého v dôsledku topenia došlo k poškodeniu mozgu. Lekári mu podali vlastnú pupočníkovú krv. Nie je možné predložiť objektívny dôkaz, do akej miery sa pupočníková krv podieľala na veľkom zdravotnom zlepšení Honzíkovho stavu, ale rodičia výrazný pokrok uvádzali presne v tom časovom období, v ktorom sa môžu prejaviť účinky kmeňových buniek. Použitie pupočníkovej krvi je pri tejto diagnóze podľa lekárov prielomové. V súčasnosti vo svete existuje mnoho klinických štúdií a experimentálnych podaní pupočníkovej krvi pri liečbe neurologických poškodení a ochorení, vrátane genetických chorôb, cievnej mozgovej príhody, neurodegeneratívnych ochorení, detskej mozgovej obrny či niektorých ochorení autistického spektra.
Kmeňové bunky sú nádejou budúcnosti
Aj keď je v dnešnej medicíne možné pracovať s kmeňovými bunkami len obmedzene, mnohí pacienti dobrovoľne podstupujú experimentálnu liečbu a účastnia sa klinických štúdií, ktoré môžu posunúť medicínu vpred. Lekárom je totiž jasné, že práve touto cestou sa bude vyvíjať posun v liečení vážnych chorôb, a preto už teraz nazývajú terapiu kmeňovými bunkami v medicíne fenoménom.
